Identifikačný kód národa

Kultúra určovala a formovala vývoj ľudskej civilizácie od jej vzniku. Lebo umenie vedelo naznačiť budúcnosť. Bez neho by ľudstvo nebolo tým, čím je. jeho rozvoj však vždy súvisel s celkovým rozvojom spoločnosti. Touto sériou článkov chceme predstaviť umenie, ktoré je a zostane trvalou súčasťou slovenskej kultúry.

Martin Činovský

Umenie kreativity a fantázie

Každý národ v každej dobe má svoje umelecké osobnosti, ktoré otvárajú nové, nepoznané sféry poznania a vnímania. Sú to výnimoční ľudia, ktorí vedia umelecky vyjadriť, že život je krásny v každom momente. Martin Činovský je v mnohom ojedinelým umelcom, akýmsi satelitom v kultúrnom priestore Slovenska.

    Dynamika a neuveriteľne rýchly vývoj v každej spoločenskej oblasti. Taká je charakteristika XXI. storočia. Neporovnateľná so situáciou spred niekoľkých desaťročí. Rýchlosť dnešného rozvoja a zdanlivo aj života je neúmerná k postupnosti historického vývoja. Milióny kusov potrebného spotrebného tovaru síce získavajú na kvalite, ale pečať originality, národnej či ľudskej osobitosti strácajú. Čoraz viac žijeme lákavý, unifikovaný a monotónny život. Medzi výrobkami vysokej profesionality, bez autorského rukopisu. Bez autenticity. Vo svete, kde mizne identita, začína mino­rita kultúrnych hodnôt vytvorených člove­kom pre človeka. A originalita, akou sa vyznačuje aj tvorba Martina Činovského. Jeho veľký talent a precíznosť ho priviedli k výtvarnému umeniu, ku grafike. Študoval na bratislavskej Vysokej škole výtvar­ných umení u profesora Albína Brunov­ského. Následne absolvoval študijné pobyty, stáže vo Francúzsku. Jeho voľná grafická tvorba z konca sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov XX. storo­čia predstavovala prevažne lepty malých rozmerov. Na minimálnej ploche vytvoril umelec neopakovateľné cykly venované G. Apollinairovi. Už v nich naznačil svoje ďalšie smerovanie, ktoré ho priviedlo k známkovej tvorbe. Martinove voľné komorné grafiky sú refle­xiami pocitov vnímavej osobnosti, pretvo­renými do mysliteľskej, fantazijnej i úsmevnej podoby. Dotýkajú sa surrealiz­mu, symbolizmu, fantazijného realizmu. Dotýkajú sa úspechov v tom čase medzi­národne expandujúcej slovenskej grafic­kej školy. Sú však autorsky svojské, iné, originálne. Martin vytvára na čistej ploche čisté, jasné vzťahy. Či už v proporčnosti kompozícií alebo v obsahovej rovine. Nedeformuje ľudí, predmety, prírodu. Skôr ich stavia do hravých polôh. Jeho diela sa dotýkajú knižnej ilustrácie. Akoby rozo­hrávali príbehy, ktorých má každá kniha, každý život nadostač. Dominujú im chla-pecké, dospelé sny. Krásny vzťah k rodi­ne, predovšetkým k dcére Martinke. „Vymýšľame nad plným tanierom" (lito­grafia, 33 x 23,5 cm, 1978), „Nestratené dieťa v prírode" (litografia, 33 x 23,5 cm, 1978) či „Prvé dúšky za Darwina" (lept, 27 x 19 cm, 1979) sú názvy grafík, samy osebe pôsobivé a hravé.

    Martinovom diele tiež silnie a rezonuje túžba po voľnosti, po slobodnom lietaní. Objavila sa v grafických listoch „Z výšky ďalej dovidíš" (litografia, 33 x 23,5 cm, 1978) alebo „Ponad úskalia" (lept, 16,5 x 9,5 cm, 1979).

    V tomto období vytvoril pôvabný a určite ojedinelý, nehou a jemnosťou bohatý gra­fický cyklus „Malý princ I - IV" (lept, 8,5 x 6 cm,1983). Martinove grafiky sú obľúbe­né a populárne najmä preto, že sú krásne. Jeho trvalo inšpiratívne umenie kreativity a fantázie je i zostane silnou duševnou hodnotou. Epikou nezačatých a nedopove­daných príbehov. Jemnosťou sna a reality.

    Poštová známka je malou grafickou for­mou. Martin študoval všetko okolo jej vzniku, tvorby i výroby. Vo Francúzsku, v Prahe i počas umeleckej ašpirantúry v Bratislave. Iba vďaka dlhoročnému štú­diu a zaujatiu touto hodnotnou reprezen­táciou každého štátu dosiahol Martin Činovský najvýznamnejšie postavenie. Ako tvorca. Ako prvý vysokoškolsky vzde­laný rytec poštových známok na Sloven­sku. Ako zakladateľ tohto oddelenia na VŠVU v Bratislave.

    Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky opätovne práve vďaka Martinovi Činovskému vkročila staronová slovenská poštová známka medzi niekoľko najlep­ších na svete. Zaslúžene. Hovoria o tom mnohé celosvetové ceny a uznania. Hodno spomenúť len niekoľko z najkraj­ších známok medzi najkrajšími, ktoré Martin vytvoril: „Keltská minca Biatec", „Mohyla M. R. Štefánika, Bradlo", „G. R. Donner, Súsošie sv. Martina", „Alexan­der Dubček 1921 -1992", „jaskyňa Domi­ca", „Ochtinská aragonitová jaskyňa", „Krásy vlasti UNESCO, Spišský hrad i Vlkolínec", „Levoča", portréty na znám­kach Ľudovíta Štúra, pápeža Jána Pavla II., prezidentov Slovenskej republiky a mno­hé ďalšie.

    Poštová známka je malé výtvarné kúzlo. Najmä pri jej ryteckej technike. Na plochu rádovo počítajúcu milimetre treba umiest­niť aj niekoľko liniek. Línií, ktoré utvárajú tvar, obsah známky. Rytecká známková technika patrí vo svete k tým najnáročnej­ším a vo svete sa len niektoré krajiny môžu pýšiť umelcami - tvorcami, ktorí ju ovládajú. A jedným z tých svetových osobností je Martin Činovský. Desaťročia venované výlučne známkovej tvorbe. Svetové ocenenia. A dnešok. Návrat k voľnej tvorbe. K voľnej grafike. A Martin začal maľovať. Bravúrne, s citlivosťou jemu vlastnou. Každý obraz má snivú, nadreálne reálnu myšlienku. Hlav­ná idea je divácky zaujímavou témou, ktorá komunikuje a nabáda. Na nový pohľad sveta obrazu, sveta tvorcu, ktorý fascinuje. Lazúry dodávajú jeho plátnam „Stopy" (olej, 70 x 100 cm, 2004) do bu­dúcnosti. „Džbánik" (olej, 70 x 50 cm, 2004) a mnohé ďalšie sú snami ľudstva, z ktorých sa každé ráno budí. Aby sa k nim večer opäť vrátilo.

    V „Sonáte" (olej, 70 x 50 cm, 2004), ktorú vytvoril ako malú grafickú formu i ako olej, akoby pripomínal, aj sebe, že je tiež talentovaným hudobným skladateľom a muzikantom, ovládajúcim temer všetky hudobné nástroje. Desiatky jeho skladieb znejú denne éterom.

    Martin je umelec plný originality a jedi­nečnosti. Tým, čo doposiaľ v slovenskej kultúre vytvoril, sa už dnes radí medzi jej osobnosti. Jeho umelecké dielo je súčas­ťou Slovenska i sveta. Dennodenne ním obohacuje život ľudí. Preto by sme o ňom mali vedieť čoraz viac.

ĽUBOSLAV MOZA

Futuristicko – romantickýobraz z roku 2004 má názov „Vír v oblohe“. Jemnými lazúrami je v ňom vytvorená plná atmosféra živej oblohy. Krása vzdušného víru, ktorý sa stáva viditeľný až v spojení s oblakmi. Ha obraze je detsky nebezpečný. ]e hrou s papierovými lietadielkami detstva.

Ďalší z obrazov prezentujúci túžbu človeka po čistote, kráse a vzlietnutí. Diagonálna kompozícia zložená z reálnych farieb prírody a pokojnej, sýtej modrej vedie k diváckemu zážitku plnému dynamiky a energie.

Majster Činovský vie zaujať každou novou navrhnutou a vytvorenou poštovou známkou. „ Vlkolínec" je doposiaľ jednou z najúspešnejších malých grafických foriem, zberateľský atraktívnych na celom svete.

Kam vedie kamenný „Chodník" skamenených spomienok? Lazúrová obloha a zem, obe akoby pokryté naftovou škvrnou, vytvárajú priestor pre nádej. Pre slobodu, ktorá však nielen prichádza, ale aj odchádza cez vystrihnutý štvorec zelenej nádeje nebeského nekonečna.

„Sonáta" (2004) je prvým voľným grafickým listom, ktorý umelec vytvoril po desiatkach rokov, venovaných výlučne slovenskej poštovej známke. Skutočná rarita. Neskôr ju prepracoval do jemnej maliarskej podoby.

Obraz je o čase, ktorý prináša množstvo otázok. Prečo leží človek na kameni podopretom kuchynskými nožíkmi, prečo je pod kameňom zemeguľa obklopená bleskami, ktoré ľudský organizmus transformuje do modrej dynamiky nádeje a odlieta s ňou cez monumentálny kamenný portál do nekonečna? Odpoveď je len jedna. Umelec to tak chcel, lebo tak cíti budúcnosť ľudstva.

Sťatie svätého Jakuba zo svetoznámeho gotického oltára Majstra Pavla z Levoče je unikátnou autorskou známkou, ktorá patrí medzi zberateľský a svetovo atraktívne diela slovenskej poštovej známky.

Komorný, grafický list majstra Činovského predstavuje dielo z jeho ranej voľnej tvorby. Umelec bol vždy majstrom detailu a veľkým estétom, jeho reflexie literárnych diel či filozofie všedného dňa vedeli zaujať predovšetkým dostupným, aj keď veľmi zložitým myšlienkovým posolstvom.

Toto je snáď najcharakteristickejší a najkrajší Martinov obraz. Olejomaľba o ľudskej nádeji, ku ktorej sa obraciame chrbtom preto, aby sme ju videli. Komín - nádej zo zbúraného domu, modrá farba vody a oblohy, božský pokoj, detstvo a papierové lodičky, lietadielka. To všetko je v tomto romantickom obraze, kde ľudia letia na jednotku. Ako divé husi na jeseň.

Dom a Byt

11/2007

ročník XIII.